Simona Hlaváčová z o. z. SaUvedom

Rozhodli sme sa ukázať ľuďom, že žiť udržateľnejšie zvládne naozaj každý.

Simona je mladá aktivistka, ktorá robí osvetu a učí ľudí žiť udržateľnejšie. Kedysi vytvorila e-shopy zamerané na výrobu pánskych doplnkov, manžetových gombíkov a venovala sa businessu. Zo všetkým radikálne sekla a spolu s bývalou spolužiačkou Jankou si otvorili občianske združenie SaUvedom. Súčasťou je aj Baterkáreň, ktorá slúži ako miesto, kde si ľudia môžu kúpiť napríklad bezobalové potraviny, kozmetiku a iné. Usporiadávajú tam edukačné eventy a vzdelávacie programy.

Simona Hlaváčová (zdroj: osobný archív)

Ako vznikla myšlienka otvoriť si Baterkáreň?

Baterkáreň je komplex činností, názorov a projektov. Je to teda taká naša vlastná bublinka, útočisko, priestor, kde si „robíme čo chceme”. Ak hovorím my, tak mojou polovičkou v tomto smere je Janka Reháková. Vtedy, v čase predvianočnom, som vypla svoje eshopy s handmade výrobou pánskych doplnkov a uvažovala som, kam som sa to preboha dostala.

Na jednej strane som totižto, ako majiteľ online businessu počúvala, čo všetko mám robiť, aby zákazníci prišli a nakúpili. Živo si pamätám ako som sedela na posteli, zatiaľ čo som balila objednávky, spolu s letákmi a darčekmi (lebo tak to treba!) som si hovorila – kam som to dospela? Stala som sa súčasťou systému, ktorý tak neznášam?

Vtedy som vypla svoje aktivity, eshopy a povedala som si, že musím ísť svojou vlastnou cestou. No a zavolala som Janke… Janka vymyslela Barter market, ktorý sa ako podujatie krásne chytil. Chceli sme byť aktívne, spojiť sa s ľuďmi a s komunitou.

Čo vlastne Baterkáreň robí?

„Baterka” je obchodno-komunitným priestorom, je miestom na sebarealizáciu, na otváranie otázok, ktoré nám baterky vybíjajú, ale i dobíjajú. Baterkáreň taktiež aplikuje princípy cirkulárnej ekonomiky do praxe – jednoducho a bez zbytočných poučovaní.

Rozhodli sme sa ukázať ľuďom, že žiť udržateľnejšie zvládne naozaj každý – bez zbytočných prednášok sme si teda pre ľudí pripravili mnohé podujatia a projekty, v ktorých si každý nájde niečo svoje.

Naše „reuse charitatívne centrum” zahŕňa pripravovanú „Požičovňu vecí”, charitatívny sekáč oblečenia „Predajňa dobra”, robíme pravidelné swapy oblečenia či hračiek (pretože pravidelnosť vytvára návyk). Zbierame nepoužívané veci a nachádzame im nový domov – preto to voláme „Útulok vecí”, kde nájdete dekorácie, rôzne potreby, spotrebiče či obrazy. Robíme mnohé zbierky na podporu rodín či iných združení, ktoré robia dobro a zaslúžia si podporu.

Náš program obsahuje kopec kurzov, prednášok či webinárov – vyrábame, šijeme, upcyklujeme, spoznávame, predstavujeme… Organizujeme už spomenuté swapy – u nás i externe, taktiež prednášky a workshopy a náš obľúbený Barter market.

Našimi aktivitami sa zároveň snažíme vždy nejako pomôcť – napr. v našej ponuke nájdete iba 1 druh mydiel, mydlá Tamara, ktoré vyrábajú ženy z azylového domu v Trnave a zakúpením 1 mydla uhradíte 1 noc 1 žene v núdzi.

Taktiež dávame priestor mnohým začínajúcim výrobcom, dávame priestor na vlastné podujatia, prednášky či výstavy. Máme pravidelné podporné skupiny, kde sa rozprávame o vyhorení či neplodnosti (to sú tie témy, ktoré nám baterky vybíjajú).

Swap pred baterkárňou (zdroj: osobný archív)

Kedy si sa začala zaoberať ekológiou? Máš nejaký vzor v tejto problematike?

Ja by som to nenazvala ekológiou. To je odbor, ktorý nechám odborníkom, tým ja naozaj nie som. Skôr je to o uvedomovaní si samého seba v priestore. O neskutočnej pokore, o uvedomení si, že nie sme pánmi tvorstva, ale súčasťou kolobehu v prírode, ktorý sa nám podarilo narušiť. Príroda je o rovnováhe. V takom lese má svoju dôležitú úlohu aj ten najmenší chrobáčik. Keď vypadne z cyklu, nastane životný problém pre vtáctvo, ktoré sa ním možno živilo. Úbytok vtáctva sa môže odraziť na premnožení hlodavcov a tak ďalej.

Príroda je cyklus, uzavretý kruh, učili sme sa to všetci v škole. No z nejakého dôvodu sme (my ľudia) vo svojej krátkozrakosti zabudli odkiaľ pochádzame. Dovolili sme si rozhodovať o tom, kde sa budú pestovať aké plodiny či kde si zaslúžia žiť isté druhy živočíchov. Zvykli sme si na plné regále obchodov aj v nedeľu o polnoci, hneváme sa, keď nemám pekné rajčiny v decembri. Niekedy to vyzerá, že predpokladáme, že sme pre prírodu tie najdôležitejšie druhy, že našim stavbám a úmyslom má príroda ustupovať.

Mojimi vzormi sú všetci odborníci, ktorí tejto otázke venovali celý život a aj tak svoj boj za prírodu a za nás stále nevzdali (aj navzdory nášmu ignorantstvu). Naše malé Slovensko má kopec kvalitných klimatológov, environmentalistov, biológov, ekológov, pedagógov, výskumných pracovníkov a aktivistov, ktorí sa nenechali odradiť, a bojujú celý svoj život a kariéru za pravdu. Ukazujú nám, ako sa čoraz viac a viac vzďaľujeme od prírody. A títo ľudia si zaslúžia našu pozornosť – minimálne takú, akú dožičíme celebritám na Instagrame či v televízii.

Aký je podľa teba najväčší ekologický či enviromentálny problém, ktorý si ľudia neuvedomujú?

Zabudli sme, že sme súčasťou prírody, že ju potrebujeme a nie naopak. Už som spomenula, že – veľmi zjednodušene – príroda funguje na princípe rovnováhy. Keď sa rovnováha naruší, príroda má svoje mechanizmy, ako vec riešiť. A my sme svojím konaním túto rovnováhu už nejaký ten piatok dozadu narušili – spomeniem len zlomok ľudských aktivít, ktoré vplývajú na prírodu a majú také dôsledky, ktoré nemusíme byť schopní na 100% pochopiť, pretože v prírode a v jej komplexnosti nie sme všetko schopní vyskúmať a odpozorovať.

No to, že do ovzdušia vypúšťame množstvo CO2 či ostatných skleníkových plynov, že odlesňujeme, chováme zvieratá na obrovských farmách, pestujeme plodiny na obrovských lánoch, to spôsobuje stratu biodiverzity, otepľujú sa nám oceány, menia sa morské prúdy, vymierajú nám nielen morské živočíchy a koraly, strácame úrodnú pôdu, sme vystavení extrémom počasia, strácame staré dobré 4 ročné obdobia (na ktorých je postavené naše poľnohospodárstvo).

Príroda je tak komplexný a komplikovaný systém, že naše zjednodušujúce myslenie niekedy radšej túto otázku možno vytesní alebo odignoruje. Médiá sa venujú iným otázkam. O sociálnych sieťach nehovoriac…

Bohužiaľ sme si vývojom zvykli na rýchlu dostupnosť a jednorazovosť. Míňame zdroje, emisie a energiu, aby sme sa dostali k fosílnym zdrojom, z ktorých vyrábame okrem palív napríklad aj jednorazové obaly. Ich životnosť je pri tom extrémne krátka a, ako bonus, končia v lese alebo na skládke – absurdnosť nad absurdnosť. A preto je samozrejme ultra dôležité, aby sme sa zaujímali o veci verejné, aby sa nerozhodovalo o nás bez nás. Sami sme si predsa strojcom svojho šťastia. Nik to za nás nevybojuje ani nevybaví.

Aké máš plány do budúcna?

Dobrá otázka, ďakujem za ňu. Posledné mesiace poznačené mimoriadnou situáciou nám dali riadne zabrať. Obdobie stresu a neistoty sa na mne odrazilo, preto som sa aktuálne rozhodla trošku spomaliť. Baterkáreň bude teraz trošku vyčkávať, obávame sa druhej (a tretej) vlny korona-krízy.

Preto radšej stabilizujeme naše pravidelné swapy a podujatia, webináre, na teraz nebudeme uvádzať nič nové. Skôr upevňujeme pozíciu už našich klasických formátov a teda čoskoro spustíme oficiálne naše „reuse centrum” ako komplex, funkčná by mala byť čoskoro aj „Požičovňa vecí”. Ak pôjde všetko dobre, rozšírime naše lektorské portfólio, mali by sme spustiť aj našu vlastnú značku textilných, upcyklovaných výrobkov.

No a ja? Tí, čo ma poznajú vedia, že okrem vymýšľania projektov a organizovania podujatí ma bavia odpady. (smiech) To znamená odpadové hospodárstvo na Slovensku – v tejto otázke sa vzdelávam a príde mi neuveriteľne zaujímavá. Rada by som taktiež do Trnavy priniesla aj odbornejší formát týkajúci sa otázok obehového hospodárstva. Taktiež chystám tzv. zelené utorky, kedy sa online budem zhovárať s úžasnými odborníkmi o otázkach, nielen zelených riešení či ochrany prírody, zvierat, aktivizmu, ale i o behaviorálnych vedách, psychológii, politike či ľudských právach. Ono totižto to, ako sa správame k sebe navzájom priamo súvisí s tým, ako sa správame k svojmu životnému prostrediu.

Ďakujeme Simona a prajeme veľa úspechov!

Najnovšie články

SK