• Tibor Lachkovič

Dobrovoľníctvo - podrobný návod, ako začať

Byť dobrovoľníkom dnes už nie je žiadna veda. Stačí trochu voľného času a chuti na niečom pracovať. Aspoň tak nejak to bolo v mojom prípade. Dobrovoľníkom som od šestnástich a vlastne už si riadne ani nepamätám, ako som sa k tomu dostal. Pravdepodobne som bol trochu aktívny a keďže som sa pohyboval najmä v hlavnom meste, kde je príležitostí na aktivitu nespočetne veľa, bolo to pre mňa easy.

Aké je to však vyrastať v mestách či obciach, kde sa to nehemží aktívnymi stredoškolákmi a proaktívnymi mladými ľuďmi? Tí si zväčša zakladajú vlastné neziskovky, organizujú štrajky za klímu či proti korupcii alebo sú - slušne povedané - strčení, kde sa dá. Respektíve ako začať, keď pri sebe nemáš ľudí, ktorí ťa môžu posunúť či priviesť do tohto sveta neziskoviek a pomoci iným?


Začiatok býva občas náročný, a preto ti ponúkam malý ťahák na to, ako začať.



Školská angažovanosť


Som za to, aby sme začínali v malom. Preto odporúčam začať na škole, kde študuješ. Možno máte žiacku radu, časopis alebo dokonca študentské rádio. Na niektorých školách vznikajú dnes aj celkom slušné iniciatívy, ktoré nielenže riešia problémy, ale aj zabávajú svojich spolužiakov či učia ich novým zručnostiam.

Keď tam chvíľu pobudneš, zistíš, ako sa veci majú a môžeš skúsiť niečo väčšie. Ja som začínal rovnako a vďaka riaditeľke mojej strednej školy som sa dostal na školenie žiackych školských rád v Stredoškolskej študentskej únii Slovenska. Z jedného školenia sa ich stalo 5 a potom som sa pohol zas do väčších vôd.


Skúšaj, čo ťa baví


Nie každý je bojovník za práva študentov, preto skús nájsť činnosť, ktorá ťa baví vo voľnom čase. Ak je to ekológia, pridaj sa napríklad ku Gréte Thunbergovej, zakladateľke Fridays for Future, odnož tejto iniciatívy funguje už aj na Slovensku. Alebo ťa to ťahá skôr k pomoci ľuďom v núdzi? Skvelé! Tam sa zíde pomoc stále a osobne odporúčam organizáciu Vagus, ktorá sa zaoberá bezdomovectvom.

Nezabúdaj, že ak niečo nevyjde, je to v pohode. Nie každému ide všetko a ani mňa nebaví zbierať odpadky pri rieke - aj keď je to prospešné.


Kde hľadať


Dnes už existuje niekoľko zoznamov organizácií, ktoré majú pod sebou ďalšie organizácie a tie zas ďalšie, z čoho sa vytvára nekonečná sieť možností pre teba. Jeden z týchto zoznamov nájdeš aj na našom webe #SomDobrovoľník.

Napríklad Dobrovoľnícke centrá sa na túto tému doslova špecializujú. Každý kraj má svoje centrum, ktoré poskytuje ponuky dobrovoľníckych organizácii alebo aj testy, kde zistíš, aký druh dobrovoľníka či dobrovoľníčky si.

Ak chceš ísť skôr cestou odporúčania, oslovil by som krajskú radu mládeže. Tá má zväčša dobrý prehľad o tom, čo sa v tvojom kraji deje a kde je potrebné pomôcť.

V niektorých prípadoch to však nie je potrebné komplikovať a postačí starý dobrý Google.



Čo k dobrovoľníčeniu potrebuješ


Pôvodne som chcel napísať, že nič, no to by nebola pravda. V prvom rade potrebuješ aspoň trochu voľného času. Dávku zodpovednosti a nadšenia pre tému, ktorú si zvolíš. Mnoho začiatočníkov si myslí, že potrebuje skúsenosti či školu. To je nezmysel. Dobrovoľníctvo je o tom, že chceš pomôcť aj keď nevieš, ako presne.

Nepotrebuješ mať vyštudovaný prvý stupeň vysokej školy a minimálne 5 rokov praxe na to, aby si začal. Naopak, čím menej vieš, tým je to pre teba zaujímavejšie a obohacujúcejšie.


Čo ti to dá


Peniaze z toho očakávať nemôžeš. To je asi každému jasné. Avšak vo veľa prípadoch získaš hneď niekoľko super vecí. Napríklad široký network. Tvoje kontakty sa rozšíria na vplyvných aj menej vplyvných ľudí, s ktorými je väčšinou zábava, ale môžeš sa od nich aj učiť.

Získaš skúsenosti a prax. Uvediem ti príklad zo svojho života. Šesť rokov som dobrovoľníčil v rôznych neziskových organizáciách ako marketér. Spravoval som im sociálne siete, rozposielal newslettre, vymýšľal kreatívne marketingové kampane. Keď som si počas výšky povedal, že stačilo študentského povaľovania, treba začať makať, hľadal som si brigádu práve v tomto odbore. Za tie roky sa stal mojou súčasťou. Celkom som sa bál, že toho neviem dosť, preto som skúšal.

Akonáhle ma prijali do HubHubu - jedného z najlepších a najväčších reťazcov coworking priestorov v Európe, povedal som si, že nie som až také poleno. Takmer všetko fungovalo ako v neziskovke. Posty na Instagram či Facebook boli prekvapivo veľmi podobné, grafika sa vytvárala v rovnakých programoch, newsletter sa posielal častejšie, no obsah bol stále ten istý. jednoducho povedané, dobrovoľníctvo zo mňa spravilo plne použiteľného marketéra.

Možno poslednou vecou, ktorú spomeniem - a nebudeme si tu štekliť ušká - dobrovoľníctvo vyzerá dobre aj v životopise. Byť HR manažérom, ktorý vidí, že človek má vo svojom CV dobrovoľnícku činnosť, tiež mu dám bodík naviac.


By the way, v EduEre máme teraz spustený nábor na dobrovoľníkov, takže pokojne klikni na eduera.sk/dobrovolnictvo a zvoľ si svoj začiatok tohto príbehu.