Petra Papierníková sa ako skúsená pracovníčka s mládežou rozhodla, že si založí vlastné občianske združenie. Z jednej myšlienky sa stal plán. Prázdny stôl zaplnili papiere plné vízií, nápadov a otázok. 28. apríla vďaka nej vznikla EduEra. K Peti sa pridal aj Tibor Lachkovič, ktorý so svojimi nápadmi prispel k rozšíreniu EduEry. V súčasnosti ju tvorí 14 ľudí. Pri príležitosti tretích narodenín sme si pripravili rozhovor s Petrou a Tiborom, zakladateľmi EduEry.
Koho to bol nápad a ako vznikla EduEra?
„Pred EduErou som už dlhšie pôsobila ako trénerka, lektorka a facilitátorka pre iné organizácie. Vedela som, že založenie a riadenie organizácie je dlhodobý záväzok. O to viac, ak chcete byť aktívni a keďže pracujeme s mládežou, tak hlavne aktuálny vzhľadom na jej potreby. Trvalo mi dva roky, kým som nabrala guráž, vyplnila povinné dokumenty a odniesla ich na Ministerstvo vnútra. Aj teraz mám pred očami všetky tie stanovy, návštevy baniek, zmluvy, ktoré som skúmala a riešila, čo to tá organizácia vlastne musí mať. Mala som tisíc otázok, na ktoré mi tetušky na úrade neustále odpovedali. V tom čase sa z čista-jasna objavil Tibor, s ktorým sme si okamžite sadli, a s ktorým momentálne EduEru vedieme,” opisuje začiatky Petra.
„Ja som vtedy odchádzal z jednej organizácie, kde sa mi nepáčil spôsob práce. O svojom sklamaní som sa zveril práve Petre a začal som opisovať, ako by organizácia mala vyzerať. Naše nápady sme spojili a zrazu sme boli tu,” dopĺňa Tibor.
Aké boli začiatky?
„Jedným slovom náročné,” hovorí Tibor. „Boli to pravé začiatky, ako sa na organizáciu patrí. Veľké oči a sny. Našťastie, už od samého začiatku sme mali neuveriteľné šťastie na našich dobrovoľníkov, ktorých tím sa rozrastal. Tiež na partnerov, s ktorými sme hneď od začiatku našej existencie realizovali úžasné projekty. Či už je to ZIPCEM, ktorý nám odpovedal na more otázok alebo IUVENTA a jej pracovníci. Nebolo to ľahké, ale z každého problému sme sa niečo naučili a každý dobrý projekt, aktivita alebo spokojný účastník nás potešil dvakrát toľko,” priblížila Petra.
Tibor dopĺňa aj spomienkou: „Pamätám si naše prvé stretnutie v Bratislave. Boli sme tam ona a ja. Bodka. To bol celý organizačný tím. Preberali sme všetky nápady, ktoré máme. Mali sme veľké plány a niektoré projekty by potrebovali tak desať ďalších ľudí (haha). Ale dali sme to a našli sme našich parťákov, ktorí nám pomohli robiť väčšie a väčšie veci.”
Petra, čo považuješ za najväčší úspech EduEry?
Vytvorenie komunity mladých ľudí, ktorí inšpirujú, vzdelávajú sa a motivujú svojich rovesníkov k tomu, aby aj oni boli aktívni. Som na nás pyšná, na náš tím, že ideme ako píly!
Z toho viac pracovného je to každý jeden medzinárodný tréning alebo výmena mládeže, kde sa ľudia nielen vzdelávajú, ale búrajú aj stereotypy, prepletajú osudy. Ak by som mala spomenúť jeden moment, tak by to bola návšteva Bruselu, kde sme boli vyslaní ako organizácia Príklad dobrej praxe na European Youth Week. Počas prechádzky medzi stánkami sme z ničoho nič objavili obrovský baner s fotkou z jedného z našich medzinárodných projektov, na ktorom bolo EduErácke logo. Práve tam sme sa dozvedeli, že náš projekt sa umiestnil v desiatke najlepších EÚ projektov pre mládež za rok 2018.
Ako vnímate progres EduEry?
„EduEra sa počas troch rokov pohla o veľký krok ďalej a stále sa hýbeme. Neustále sa učíme a pracujeme na zlepšeniach, ktoré nám pomáhajú zefektívniť našu prácu. A to všetko vďaka dobrovoľníkom, ktorých EduEra máme. Každé stretnutie nám ukazuje, že práca s tímom a jeho spokojnosť, bezpečné prostredie a vnímanie dôležitosti každého člena sú kľúčom k úspechu našich aktivít,” hodnotí pokrok prezidentka organizácie. Tibor sa počas fungovania na rok vzdialil: „Keď som tento rok nastúpil na post viceprezidenta pre marketing povedal som si I’m back! Vždy som sa v EduEre cítil dobre a verím, že aj budem.”
Aké máte plány a sny v rámci EduEry, Petra?
„Mojím veľkým snom je vytvorenie centra pre mládež, ale aj dospelých, v ktorom by sme mohli realizovať všetky naše aktivity. Miesto, na ktorom sa budeme môcť stretávať, takže vystrieda moju obývačku (smiech)… Jedným z tých skôr uskutočniteľným je profesionalizácia našich služieb, čo by nám umožnilo rozšíriť cieľovú skupinu našich aktivít. Tiež podporiť našich dobrovoľníkov, ktorí od nás častokrát odchádzajú kvôli zárobku. Jedným zo snov je aj prepojenie mládežníckych organizácii na Slovensku, každá z nás robí skvelé veci a je škoda, že sa až takto selektujeme.”
Obom zakladateľom ďakujeme za rozhovor a aj za odvahu založiť miesto, kde sa môžu mladí ľudia stretávať, tvoriť a pracovať na zlepšení svojej osobnosti, ale aj na zlepšení spoločnosti.
